Sochy - Lukacs Janos

Narodil som sa v r.1952 v Moldave nad Bodvou. Mám stredoškolské vzdelanie tech-nického smeru. Sochárstvu sa venujem cca od roku 1997. Zhotovovaním pamätných tabúľ sa zaoberám od 90. –tých rokov.

Intenzívne sa zaoberám rezbárstvom a sochárstvom od mojich 50-tich rokoch. Som samouk. Talent som zdedil od mojich rodičov. Môj otec bol tiež sochár samouk. Bol dobrým priateľom košického sochára Vojtecha Lofflera. Keď ho navštevoval v jeho ateliéry stále ma bral so sebou. Löffler ma odmietol učiť, no oči a uši mi nezapchal. Sledoval som všetko čo a ako robí, lebo on stále niečo robil aj keď sa rozprávali s mojim otcom. Poznám všetky jeho diela, videl som ako ich robí. Na istý čas ma zarazil, že ma odmietol ako žiaka.

l V mojej tvorbe stvárňujem moje myšlienky a túžby. Snažím sa zväčniť prchavý moment krásy a krásu pohybu .

Začal som malými plastikami rôzneho žánru. V sochárstve sa venujem sochám hlavne z bronzu a kameňa. Hlavné motívy sú pre mňa ženské krivky a portréty. Mám vlastný ateliér kde modelujem z hliny.

Oslovila ma aj sakrálna tvorba. Keďže Bohu môžem ďakovať za môj talent, snažím sa šíriť jeho slávu svojou tvorbou. Mám cez 50 sôch na verejnom priestranstve, rôzneho žánru a z rôznych materiálov ako drevo bronz a kameň.

V rezbárstve ma motivujú ľudové témy ale aj abstraktná tvorba. Poslednú dobu sa angažujem v ľudovej rezbárstve, drevorezbe. Pracujem ako lektor figurálnej tvorby v ÚĹUV-e v Košiciach na odd. drevorezby.

Zúčastňujem sa pravidelne na rezbárskych plenéroch. Moje diela prezentujem na výstavách doma ako aj v zahraničí.

Radosť z kreslenia som zdedil po svojej matke. V päťdesiatych rokoch som s ňou chodieval na hodiny kres-lenia, ktoré v tom čase viedol JUDr. Ladislav Samuelis (1908-1966). Svoje umelecké nadanie najprv som využil v súvislosti s mojou prácou v oblasti kamenárstva. Boli to hlavne povojnové pamätné tabule pre obce Komárovce, Drienovec, Hosťovce, Chorváty a Buzica. Moja prvá pamätná tabuľa kombinovaná s bustou spisovateľa Olivera Rácza je umiestne-ná na budove Základnej a strednej školy Šándora Máraiho v Košiciach. Podobnú pamätnú tabuľu som zhotovil na požiadanie moldavského Csemadoku. Je to pamiatka Zoltána Fábryho a nachádza sa na budove Csemadoku. Pre vlastné potešenie som začal s rezbárstvom v roku 2005. Tak vznikla moja prvá záhradná plastika s názvom Dievča na-berajúce vodu. Ako prvú bustu som zhotovil portrét svojho otca a umies-tnil som ju na jeho hrob. Potom som zhotovil busty aj niektorých moldavských verejných činiteľov. Moje sochy z dreva sú prevažne s ľudovou tematikou a ženské akty. V krátkosti snáď toľko, veď ešte toľko toho chcem vyrezať... Písali to o mne ...

ÚPRIMNOSŤ A POTEŠENIE.

Je to už tridsať rokov čo nám osud doprial osobné stretnutie. Stalo sa to v jednej veľkej kamenárskej prevádzke. Ja som vtedy pracoval na väčšej žulovej plastike a János tam prišiel ohľadom svojej zákazky. Pri rozhovore o práci sa prihodilo to, že vám v najvhodnejšiu chvíľu príde do cesty to čo najviac potrebujete- kvalitná pomoc. Odvtedy som vedel, že pokiaľ budem pracovať s kameňom mám zabezpečené to čo treba - spoľahlivosť. Táto vlastnosť Jánosa zdobí a oceňujú to aj jeho klienti.

Jánosov úprimný záujem o sochársku tvorbu a potešenie pracovať na sochách sa mu stalo pokornou vášňou, ktorá ho posúva k ďalšiemu procesu tvorby. Vypracoval sa sám. Vrodené danosti a prostredie v ktorom žije a pracuje ho smeruje jeho vlastnou cestou. Ja som mu na oplátku konzultantom keď potrebuje nejakú technickú radu pri stavbe sôch. Nikdy nezasahujem do jeho tvorčieho procesu iba mu pomôžem v technických záležitostiach.

Nie sme tu na to aby sme niekoho hodnotili alebo posudzovali ale pomáhali. V živote si vyberáme to čo máme radi a to čo sa nám páči. Nasmerujme preto naše túžby týmto smerom lebo to nás obohatí. Svoje sochy tvorí János s potešením a úprimnosťou. Nech jeho zámer nájde vo vás správnu ozvenu a nech vás jeho tvorba úprimne poteší.

Miro Bonk akad. sochár